Ropovod a ochranári, ekológia 

Pôvodný projekt ropovodu  ministerstvo životného prostredia v roku 2005 neodporúčalo realizovať z dôvodu nevhodného umiestnenia trasy na vodohospodársky chránenom území Žitného ostrov vzhľadom na zmenu zákona 364/2004 o vodách a zmene zákona 372/1990 o priestupkoch, kde  § 31 ods. 3 zakazuje stavať a rozširovať ropovody a iné líniové produktovody na prepravu nebezpečných látok v chránených vodohospodárskych oblastiach. 
 
Pri návrhoch nových trasovaní sa tak dbá na opatrenia zákona 243/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, smernice 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov a smernice 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne žijúcich rastlín významných pre EÚ, ktoré tvoria základ sústavy NATURA 2000.
Do diskusie o výstavbe ropovodného prepojenia Slovenska s Rakúskom  výrazne zasiahli aj mimovládne organizácie na Slovensku. Organizácie v rámci siete EKOFÓRUM poukazovali najmä na riziko znečistenia prírodných zásob pitnej vody na území  Žitného ostrova a na porušovanie a obchádzanie práva v snahe presadiť výstavbu cez chránené územia. 
 
Od roku 2010 bolo aktívne predovšetkým občianske združenie Nie ropovodu cez Žitný ostrov, ktoré argumentuje tým, že ropovod neprispieva k energetickej bezpečnosti Slovenska a ide o výlučne komerčný projekt. Dodržanie záväzku z programového vyhlásenia súčasnej vlády je podľa nich veľkým úspechom.  Jeho predstavitelia však kritizujú aj navrhované alternatívne trasy cez územie Bratislavy alebo Malých Karpát. Argumentujú, že trasy v rámci Mestského koridoru sú v tesnej blízkosti Žitného ostrova, v rámci Karpatského koridoru  zase pretínajú pohorie Malých Karpát, mestské i poľnohospodárske oblasti Záhoria, rieku Moravu a územia európskeho významu. 
 
Greenpeace Slovensko takisto protestoval proti návrhu trasovať ropovod územím Záhoria.  Návrh namiesto prechodu Žitného ostrova viesť  trasu cennými prírodnými oblasťami Záhoria je podľa jeho predstaviteľov riešením ´z blata do kaluže´ a upozorňuje na to, že zámery nových trás, ktoré MHSR v máji 2011  predložilo, nekonzultovalo so samosprávami, ktorých katastrálnym územím, by navrhovaná stavba mala viesť.
V súčasnej etape sa pracuje s dvomi modelmi projektovaného prietoku ropy a desiatimi dosiaľ načrtnutými variantmi trás ropovodu v rámci takzvaných dvoch koridorov – karpatského a mestského. Parametre všetkých uvažovaných alternatív sa líšia v dĺžke, čase realizácie, spôsobe a náročnosti technického riešenia, v úrovni potrebného zabezpečenia a rozpočtových nákladoch. Nevylučuje sa ani prípadné prepojenia niektorých uvažovaných trás. 
 
Vedenie spoločnosti BSP Bratislava – Schwechat Pipeline GmbH  zdôrazňuje, že snahou spoločnosti Bratislava - Schwechat Pipeline ako aj spoločnosti Transpetrol a.s. je, aby navrhované riešenie bolo všeobecne prijateľné a užitočné. Pretože vzhľadom k tomu , že z pohľadu hospodárstva SR, ale aj jeho energetickej bezpečnosti ide o veľmi významný projekt, je dôležité v tejto fáze hľadať a nachádzať spoločný konsenzus pri jeho realizácii. Význam tohto projektu určite nemôže zlyhávať na otázkach jeho ekologickej bezpečnosti, pretože práve ochrana životného prostredia musí byť a aj je prvoradá tak pri výbere trasy, ako aj pri spôsobe technického a technologického riešenia celého diela.